Moje celé meno:
Assasin Valentine Delphine de Rossy Neethen Esberthy Wampire Dracula
No a rozbor môjho mienka (A) :
Assasin- vo všeobecnosti prekladané ako vrah
Valentine- meno po starej mame môjho otecka
Delphine de Rossy- toto meno som používala kým som nevedela svoju skotočnú totožnosť( v detstve som utrpela úraz po ktorom som prišla o pamäť a celý rok som bola v tom že matka bola víla a optec upír)
Neethen- priezvisko po mojom skutočnom otcovi
Esberthy- priezvisko po mojej skutočnej mame
Wampire- prípona podľa mojej rasy o ktorej som vedela vždy (aj pri strate pamäti)
Dracula - o tom sa dá polemizovať avšak v tom roku som myslela že môj otec upír bol vlastne Dracula...neskôr ked som zistila pravdu som sa dozvedela že dracula je v podstate moja rodina- premenil moju matku...
Táááákže... teoreticky by som mala ísť pekne od začiatku...nuž teda. Moja maminka je upírka... Volá sa Scarlett Esberthy. Je mladá, stále krásna, trošku bledá a saje krv. Proste typická upíria dáma. Môj tatko je anjel. Volá sa Derryck Neethen. Zhodou okolností však absolútne netuším ako vyzerá či ako sa má. Je to spôsobené –ako inak – ich rasami. Tí „vyšší“ ako ich ja volám neboli nadšený že sa spojili dve absolútne rozdielne rasy. A ešte viac zúrili keď mamka z ockom počali mňa a moje sestričky. Preto ich rozdelili...aspoň ja si to tak myslím. Mamka nám síce od malička hovorila že sa rozviedli ale ja tomu neverím. Pamätám si totiž ako som ich raz videla z balkóna...ocko prišiel pozrieť mamku. Bola celá bez seba a priam mu letela do náručia... ten obraz mi ostal v mysli navždy. Podľa toho usudzujem že sa možno ešte aj teraz majú radi...len im nedovolia aby boli spolu. Narodili sme sa ako trojičky. Najstaršia som ja. Za mnou sa narodila Narcissa Arumiwien, hoci každý vždy volal Ar alebo Arka. No a najmladšia z nás je Hermiona. Naša mamka nám dala všetkým trom rovnaké priezvisko: Neethen (po ockovi) Esberthy ( po nej).
Naše detstvo bolo...hm. zaujímavé je to pravé slovo. Isto si to viete živo predstaviť. Stále sme sa bili a hádali. Boli sme až neskutočne živé trojčatá. Ale vraj bola na nás radosť pozrieť... Oveľa horšie to bolo asi v šiestich rokoch... vtedy sme začali objavovať naše magické schopnosti. A navyše to netypické zmiešanie rás... Ale potom sme sa začali kontrolovať a hneď sa to dalo vydržať. Pravdaže sme vždy vedeli že sme iné... ale keďže sme sa tak už narodili bolo to pre nás oveľa jednoduchšie. Teda aspoň pre mňa. Za svoje sestry hovoriť nebudem... jednej sa môžete spýtať... učí na škole spolu so mnou. No a potom sme nastúpili na našu prvú školu. Bola to Hogwartskola. Viedol ju jeden úžasný riaditeľ. Volal sa Caliso Queen de Verian. Myslím že jemu sa to meno nepáčilo až tak ako mne, pretože sa niekoľko krát premenoval. Raz dokonca spravil krutý podfuk. Úplne si zmenil meno a potom ešte napísal do školských oznamov že odchádza a že máme nového riaditeľa. Pravdaže ho asi nikto nepoznal...až na pár ľudí ktorý vedelo o čo ide. Ja som medzi nich nepatrila. Pamätám že som vtedy bola samé slzavé údolie, všade som nerváčila a dokonca som chcela zo školy odísť. Až sa nakoniec nado mnou môj krstný zľutoval a všetko mi povedal. Potom to už bolo všetko fajn. Po skončení štúdia na tejto škole som študovala ďalej. Najprv na Girland-e, neskôr tu na Horacegreen-e a diaľkovo aj na škole Princess. Neskôr som sa pridala k Nesmrteľným bojovníkom, hoci ich každý volá Immortalfighters. Tam som spoznala výnimočného muža... Aj keď bol lykantrop ( čo by bola ďalšia neprípustná zmes rás) milovali sme sa a uzavreli sme aj manželstvo. Potom som sa však dozvedela že Helen chce Horacegreen zavrieť. Rýchlo som sa skontaktovala so svojou priateľkou Ninou s ktorou sa poznám ešte z obdobia Hogwartskoly a dohodli sme sa že radšej školu prevezmeme. V poslednom čase sa totiž mnoho škôl zatvára kvôli nedostatku žiakov a nechceli sme dopustiť aby sa stalo toto aj s Heleninou školou. Cham však nemohol ísť so mnou...nuž sa rozhodol že ostane pri nesmrteľných. Ja teda často chodím zo školy za ním, hoci pred mojím odchodom sme sa dohodli že v prípade novej lásky sa môžeme slobodne rozhodnúť. Vedeli sme obaja že nám to nemusí vydržať a obaja sme radšej dopriali tomu druhému voľnosť. Našťastie nám to zatiaľ spolu vychádza... S Ninkou sme prevzali školu a...to je asi tak všetko. Ak chce niekto vedieť viac, nech sa kľudne spýta. ;0)
Teraz by som mala pravdepodobne spomínať svoj rodokmeň... Ale na to mám ešte čas. U Tovša som si ho nechala vyrobiť...teraz len čakám kedy ho dostanem. Tak isto by som možno mala pospomínať svojich priateľov. Tých je však veľmi mnoho a ak by som mala na niekoho zabudnúť alebo ho uraziť... radšej nenapíšem žiadne ďalšie meno. Avšak všetkých vás mám rada!